Dlho sme čakali na vytúžené bábätko. Nikdy sme sa mu vyslovene nebránili (Billingsovka funguje :), ale prvé tri roky manželstva sme sa o dieťatko nesnažili, keďže sme bývali v podnájme. Po ďalších dvoch rokoch sme na našu veľkú radosť zistili, že sme v očakávaní. Počuť na ultrazvuku tlkot jeho srdiečka bolo niečo nádherné!
Boh mal však iný plán. O šesť týždňov a tri dni dieťatko spontánne odišlo. Bola to nesmierna bolesť, napriek tomu útechou nám bolo vedomie, že môžeme mať detičky. O ďalšie dva roky, týždeň pred 7.výročím manželstva, sa nám narodil vytúžený prvorodený syn, o tri roky prišla krásna dcérka.
Dnes už viem, že život je ten najvzácnejší a najkrajší dar. Nemáme naň právo za každú cenu. Ale tešíme sa, že nám boli tieto dva najcennejšie poklady zverené do opatery. Každý deň za ne Bohu ďakujeme. A dúfame, že neboli posledné 😉 Túžime ich dobre vychovať a naplno využiť čas, kedy sú nám zverené, aby sme ich priviedli späť do domu Otca.
V živote sa nám niekedy zdá, že nie všetko ide podľa našich predstáv. Myslím si, že niekedy je to aj dobre 🙂
Keď sa na to pozerám spätne, rozhodla by som sa mať deti skôr. Ak majú kde bývať dospelí, majú kde bývať aj deti. Ale Boh tento čas čakania využil a požehnal inými spôsobmi služby. Som mu za všetko nesmierne vďačná.