Diskusia medzi tábormi „pro-life (za život)“ vs „pro-choice“ (za voľbu) ohľadom umelých potratov sa spravidla točí okolo niekoľkých otázok, či tvrdení. Pozrime sa na ne.
„Veď nie je schopný sám žiť!“
Plod sa vraj stáva ľudskou bytosťou vtedy, keď je schopný nezávislého života mimo matku, keď je sám životaschopný.
- životaschopnosť nie je mierou ľudskosti človeka
- životaschopnosť je ovplyvnená úrovňou medicíny, liekov a zdravotného personálu
- podľa tohto argumentu nie sú ľudskými bytosťami diabetici, ľudia napojení na umelú ľadvinu a všetci ostatní, ktorí sú „schopný žiť len závislý život“
„Veď to ešte nie je človek!“
Plod je vraj len potenciálny ľudský život, ktorý sa životom ešte len môže stať.
- z lekárskeho hľadiska je rozlíšenie ľudského života na „potenciálny“ a „skutočný“ iba umelou konštrukciou, vedecky neobhájiteľnou – medicína tvrdí úplne jednoznačne, že ľudský život začína pri počatí
- čokoľvek neľudské sa nestáva ľudským ani časom, ani rastom – všetko ľudské je ľudským od počiatku
- výrazy: plod, embryo, novorodenec, batoľa, adolescent sa vzťahujú k ĽUĎOM určitého stupňa vývoja, nie k veciam
„Veď to ešte nemyslí!“
Nenarodené dieťa vraj nie je osobnosťou, nie je schopné zmysluplného života, nemyslí…
- osobnosť človeka je daná členstvom v ľudskej rase, nie stupňom rozvoja a dokonalosti v rámci rasy
- už u niekoľkotýždňového dieťaťa dochádza k myšlienkovým procesom – dieťa reaguje na vonkajšie podnety
- úvaha a rozhodnutie, či životy iných sú zmysluplné alebo nie, je vysoko nebezpečným ohrozením hodnoty ľudského života
„Moje telo – moje rozhodnutie!“
Plod je len súčasť matkinho tela (známe ako: „My body – My choice!“)
- súčasť ľudského tela je určená spoločným genetickým kódom, ktorý zdieľa so zvyšnou časťou tela
- genetický kód nenarodeného dieťaťa sa od matkinho úplne odlišuje – dieťa má často dokonca aj inú krvnú skupinu, i opačné pohlavie
- byť vnútri niečoho neznamená byť toho súčasťou
- ľudia by nemali byť diskriminovaní kvôli miestu svojho pobytu
„Mužov sa to netýka!“
Interupcia je vraj výsadne ženská otázka, pretože otehotnieť môže iba žena.
- interupcia dopadá na celú ľudskú spoločnosť, nie je feministickou záležitosťou, rovnako ako otroctvo nie je iba záležitosťou otrokárov, alebo vojna záležitosťou generálov
- ako často sa „právo na svoj život“ stáva právom utláčať a ubližovať druhým vo svoj vlastný prospech?
- interupcia ženám nikdy neumožní vyššie spoločenské postavenie, naopak vykorisťuje ich a ponižuje
- interupcia vždy so sebou nesie nemalé riziko poškodenia zdravia matky – ohrozenie ďalšieho tehotenstva, prípadná neplodnosť, psychická záťaž, zvýšená pravdepodobnosť výskytu rakoviny prsníka
„O tom musí rozhodnúť lekár!“
Rozhodnutie, či urobiť interupciu, alebo nie, je vraj záležitosťou lekárov – odborníkov.
- dosiahnutie lekárskeho diplomu lekára nevyníma z povinnosti dodržiavať základný morálny princíp: nesiahnuť na život nevinnému
- môžu právnici tvrdiť, že v zákone sú odborníci, a preto by mal byť ponechaný len na ich svedomie
- súčasná lekárska profesia opustila Hippokratovu prísahu (Ženeva, 1973) – na základe pozmenenej lekárskej etiky dnes pacient nemôže vedieť, či k nemu lekár pristupuje v úlohe liečiteľa, alebo popravcu
„Zákonná interupcia chráni ženy!“
Ak budú interupcie nezákonné, dôjde vraj k ohrozeniu života žien, lebo tie budú pristupovať k interupciám i naďalej.
- logika tohto argumentu v podstate znie: „k vraždám, lúpežiam a iným násilným činom bude vždy dochádzať, preto ich uzákoňme!“ – azda potom už nebudú zločinom…?
- uzákoniť procedúry, ktoré slúžia k zabíjaniu nevinných iba preto, aby sme ich urobili menej riskantnými, je humánne neprípustné
- nezákonné potraty sa prevádzajú s využitím rovnakého vybavenia a metód ako zákonné
„Planéta je preľudnená!“
Interupcia je vraj nevyhnutná k obmedzeniu populačného rastu.
- zabíjanie ľudí nie je prijateľným prostriedkom kontroly populačného rastu, ktorý navyše neexistuje
- dnešným celosvetovým a zvlášť európskym problémom je populačná implózia, k starnutiu obyvateľstva dochádza už aj na Slovensku
„Narodí sa postihnuté,..!“
Duševne alebo telesne postihnuté dieťa bude vraj nechcené, bude trpieť, a preto je lepšie…
- v ľudskej spoločnosti neexistujú „nechcené deti“ – nechcenosť nevyjadruje stav dieťaťa, ale postoj dospelých
- medzi nechceným tehotenstvom a nechceným dieťaťom je veľký rozdiel
- od kedy závisí právo človeka na život od toho, či ho niekto chce, alebo nie?
- naša spoločnosť je v postoji k postihnutým ľuďom vysoko pokrytecká a cynická
„Kto by chcel dieťa zo znásilnenia?!“
Dieťa počaté pri znásilnení,. Čo v takom prípade?
- otehotnenie v dôsledku znásilnenia je vysoko nepravdepodobné, štatisticky k nemu takmer nikdy nedochádza
- znásilnenie nie je nikdy vinou dieťaťa, dieťa je dieťaťom bez ohľadu na okolnosti jeho počatia
- „krajným“ riešením by mala byť adopcia – nie vražda, a to nielen v prípade znásilnenia
Isto sa nájdu iné mnohé argumenty obhajujúce „právo“ na potrat, ale nepopierateľným a najvyšším právom je právo na život.