Autor: Patrik Daniška
Článok uverejňujeme so súhlasom autora. Pôvodne bol publikovaný TU.
Jedným z argumentov, ktorý sa používa proti prijatiu zákonov obmedzujúcich umelé potraty je aj ten, že zákaz potratov nič nevyrieši a potraty sa budú rovnako robiť aj naďalej vďaka potratovej turistike. Nie je to celkom tak. Vo všeobecnosti platí, že čím sú tovary alebo služby ťažšie dostupné, tým menší je po nich dopyt. Výskum ukazuje, že umelé potraty nie sú výnimkou.
Na množstvo potratov vplýva veľa rôznych faktorov. V tomto článku by som sa rád pozrel na jeden z nich – vzdialenosť od najbližšej potratovej kliniky. Aktuálne štúdie ukazujú, že čím ďalej musí matka za potratom cestovať, tým menšia je pravdepodobnosť, že na potrat pôjde. Naopak, blízkosť potratovej kliniky je spojená s výrazne zvýšenou potratovosťou. Platí to aj vtedy, ak legálnosť potratov nie je dotknutá – už samotná väčšia vzdialenosť postačuje na to, aby sa potraty obmedzili.
Skúsenosť z Texasu v roku 2014
Tento fenomén bol vedeckými štúdiami preukázaný na skúsenosti z Texasu. Koncom roka 2013 vstúpil v Texase do platnosti zákon HB2 obsahujúci viacero ochranných opatrení, medzi nimi aj dve, ktoré mali vplyv na zatvorenie potratových kliník. Jedno z opatrení stanovilo, že potratové zariadenie musí spĺňať tie isté zdravotné a bezpečnostné štandardy, ako iné zariadenia ambulantnej chirurgie. Druhé pravidlo stanovilo, že operatéri vykonávajúci potraty musia mať zmluvu o prijatí pacientiek s najbližšou nemocnicou. Zákon sa stal predmetom súdnych sporov a Najvyšší súd napokon obe opatrenia zrušil rozhodnutím vo veci Whole Woman’s Health vs. Hellerstedt v roku 2016. Obe pravidlá však niečo viac ako pol roka platili, čo stačilo na to, aby sa polovica texaských potratových kliník v roku 2014 zavrela.
Zo štúdie1) publikovanej v Journal of the American Medical Association vyplýva, že v roku 2012 bolo v Texase 41 potratových zariadení v sedemnástich okresoch, avšak v roku 2014 ich bolo už len 21, sústredených v šiestich veľkomestských okresoch.
V roku 2014 nastal medziročný pokles počtu potratov o 14 percent. Výskumníci sa preto rozhodli preskúmať, či za takýto skokový pokles potratovosti môže práve zatvorenie potratových kliník, respektíve nárast vzdialenosti do najbližšej potratovej kliniky. Ak by to bola pravda, najväčší pokles potratovosti by mal nastať v okresoch, v ktorých vzdialenosť do najbližšieho potratového zariadenia narástla najviac. Práve toto sa výskumníci rozhodli preskúmať. Zobrali pritom do úvahy dostupnosť zariadení tak v štáte Texas, ako aj v okolitých štátoch USA. Autori však upozorňujú, že niektoré matky si mohli privodiť potrat sami alebo mohli cestovať za potratom do Mexika (najmä z južnej časti Texasu), čo nie je v štatistike zahrnuté.
Výskumníci rozdelili okresy na tie, kde zostali potratové kliniky otvorené aj v roku 2014 (spolu šesť okresov), a na tie, kde v roku 2014 neboli žiadne potratové zariadenia (spolu 248 okresov). Tieto zoradili do piatich skupín v závislosti od nárastu vzdialenosti k potratovej klinike. Za referenčný rok zvolili rok 2012, oproti ktorému klesla potratovosť v roku 2014 celkovo o 17,2 percenta.
V šiestich okresoch, kde zostali potratové kliniky otvorené aj v roku 2014 (kde teda nedošlo k výraznému nárastu vzdialenosti do potratovej kliniky, iba k zriedeniu siete potratových zariadení v danej lokalite) klesla potratovosť o 15,9 percenta. Pri okresoch, v ktorých nebola v roku 2014 otvorená žiadna potratová klinika, sa vplyv nárastu vzdialenosti do potratovej kliniky prejavil veľmi zreteľne. V okresoch bez nárastu vzdialenosti klesla potratovosť o 1,3 percenta, v okresoch s nárastom vzdialenosti od 1 do 24 míľ klesla potratovosť o 12,7 percenta, v okresoch s nárastom vzdialenosti od 25 do 49 míľ klesla potratovosť o 25,3 percenta, v okresoch s nárastom vzdialenosti od 50 do 99 míľ klesla potratovosť o 35,7 percenta a v okresoch s nárastom vzdialenosti do najbližšej potratovej kliniky o 100 a viac míľ poklesla umelá potratovosť o 50,3 percenta.
Predpoklad výskumníkov sa potvrdil, pretože v regiónoch severozápadného a južného Texasu, kde na rozsiahlom území nezostali otvorené žiadne potratové zariadenia a matky by museli cestovať za potratom oveľa väčšiu vzdialenosť ako pred zatvorením kliník, bol pokles potratovosti najvýraznejší. Ak sa vzdialenosť predĺžila o 100 a viac míľ (teda aspoň 160 kilometrov), klesol počet umelých potratov až o polovicu.
Výskum naprieč Spojenými štátmi
Z trochu iného uhla pohľadu sa na vec pozrela štúdia,2) ktorá bola v Journal of the American Medical Association publikovaná v júli tohto roka. Autori analyzovali dáta o potratoch z roku 2015, ktoré pochádzali z 1948 okresov v 27 štátoch USA (ostatné štáty údaje na úrovni okresov nezverejňujú).
Pre jednotlivé okresy vypočítali jednak to, aká je stredná hodnota vzdialenosti, ktorú treba prekonať autom do najbližšieho potratového zariadenia, a tiež to, aká je miera potratovosti v danom okrese, konkrétne koľko umelých potratov pripadá na tisíc žien v reprodukčnom veku (15 až 44 rokov) v danom okrese.
Celkové čísla zo všetkých 1948 okresov (27 štátov) hovoria, že priemerná miera potratovosti v roku 2015 bola na úrovni 11,5 potratu na 1000 žien v reprodukčnom veku 15 až 44 rokov. Pre porovnanie, na Slovensku sme v roku 2015 mali 5,3 potratu na 1000 žien v reprodukčnom veku 15 až 49 rokov (na Slovensku uvádzame na účely štatistiky dlhší reprodukčný vek). Na Slovensku je teda v porovnaní so skúmanými 27 štátmi USA asi polovičná miera potratovosti.
Výskumníci rozdelili okresy do šiestich kategórií podľa vzdialenosti cesty autom do najbližšej potratovej kliniky, od kategórie do päť míľ až po kategóriu 120 a viac míľ. Okresy v danej kategórii zoradili a vybrali hodnotu, ktorá sa nachádzala v strede tohto radu (stredná hodnota, alebo aj medián) a porovnali ju s mediánom iných vzdialenostných kategórií.
Aj v tomto prípade sú výsledky jednoznačné – čím väčšia vzdialenosť do potratového zariadenia, tým menšia miera potratovosti. Pri okresoch so vzdialenosťou do potratovej kliniky do päť míľ bola stredová hodnota počtu potratov na 1000 žien vo fertilnom veku 21,1. To bola najvyššia hodnota. V kategórii od päť do 15 míľ bola táto hodnota 12,2; v kategórii od 15 do 30 míľ bol medián miery potratovosti 7,5; v kategórii od 30 do 60 míľ bol medián miery potratovosti 5,9; v kategórií od 60 do 120 míľ to bolo 5,1 a v kategórii okresov, v ktorých je vzdialenosť do potratovej kliniky 120 a viac míľ (aspoň 192 kilometrov), bola stredná hodnota 3,9 potratu na 1000 fertilných žien, teda najnižšia.
Autori štúdie tieto údaje ešte upravili o kontrolné premenné, ktoré sa považujú za významné faktory vplývajúce na množstvo potratov – vek, rasa/etnicita, manželský stav, vzdelanie, príjem, narodenie v cudzine a množstvo opatrení daného štátu proti potratom. V záveroch článku autori uvádzajú, že „tieto zistenia naznačujú, že väčšie cestovné vzdialenosti k potratovým službám sú spojené s menšou mierou potratovosti“.
Ako som uviedol vyššie, faktorov, ktoré vplývajú na množstvo potratov je veľa. Uvedené štúdie hovoria o jednom z nich a potvrdzujú, že čím je potrat ťažšie dostupný, tým je zriedkavejší. Naopak, dostupnosť potratovej kliniky takpovediac rovno pod oknami, je spojená so zvýšenou mierou potratovosti. Zatváranie potratových kliník, či už regionálne, alebo v celej krajine, ako napríklad v Poľsku, má za následok aj zníženie počtu umelých potratov.
Zdroje:
1) Grossman D, White K, Hopkins K, Potter JE. Change in Distance to Nearest Facility and Abortion in Texas, 2012 to 2014. JAMA. 2017;317(4):437–439. doi:10.1001/jama.2016.17026, dostupné na https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/2598282
2) Thompson KMJ, Sturrock HJW, Foster DG, Upadhyay UD. Association of Travel Distance to Nearest Abortion Facility With Rates of Abortion. JAMA Netw Open. 2021;4(7):e2115530. doi:10.1001/jamanetworkopen.2021.15530, dostupné na https://jamanetwork.com/journals/jamanetworkopen/fullarticle/2781624
